V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD sa riaditeľ SEVA Patrik Križanský rozpráva so Stevenom Cai, predsedom predstavenstva GIB EnergyX Slovakia a prezidentom Gotion EMEA, o tom, aký význam môže mať batériová výroba pre budúcnosť slovenského priemyslu. 🎧
Rozhovor sa venuje projektu gigafabriky v Šuranoch, no nejde len o samotnú investíciu. V centre pozornosti stojí širšia otázka: prečo Európa potrebuje vlastnú výrobu batériových článkov, ak chce zostať konkurencieschopná v automobilovom priemysle, energetike aj priemyselnej transformácii. Hovoríme o tom, prečo sa práve batérie stali strategickým segmentom a prečo sa o ich výrobe dnes rozhoduje aj budúca ekonomická sila regiónov. ⚡
Dôležitou časťou epizódy je pohľad na pracovné miesta, nové profesie a nároky na kvalifikáciu ľudí. Aké pozície bude takýto typ závodu potrebovať? Aké schopnosti budú rozhodujúce? A čo bude musieť Slovensko urobiť, aby si vedelo pripraviť odborníkov pre odvetvie, ktoré si vyžiada technické znalosti, presnosť, disciplínu a schopnosť pracovať s modernými výrobnými procesmi? 🏭
Rozhovor sa výrazne dotýka aj výskumu, vývoju a talentom. Nestačí mať výrobnú halu a investora. Krajina, ktorá chce uspieť v novom priemysle, potrebuje aj kvalitné technické vzdelávanie, silné univerzity, výskumné kapacity a mladých ľudí, ktorí chcú vstupovať do odborov s vysokou pridanou hodnotou. Práve tu zaznieva dôležité porovnanie medzi Európou a Čínou: kým v Ázii smerujú najlepší študenti vo veľkom do technických a prírodovedných odborov, v Európe je motivácia pre STEM oblasti často slabšia. A práve v tomto rozdiele sa môže rozhodovať o tom, kto bude v budúcnosti určovať tempo priemyselných inovácií. 🔬
Rozprávame sa preto aj o tom, ako vybudovať prostredie, v ktorom budú mať technické talenty perspektívu, prestíž aj reálne uplatnenie. Ak chceme, aby Slovensko neostalo iba montážnou ekonomikou, ale posunulo sa vyššie v hodnotovom reťazci, bude musieť oveľa viac podporiť:
- 🎓 technické vzdelávanie a STEM odbory,
- 🧪 prepojenie škôl, výskumu a priemyslu,
- 👩🔬 prípravu odborníkov pre batériový a energetický sektor,
- 🌍 schopnosť zapojiť sa do európskeho inovačného priestoru.
V epizóde otvárame aj otázku, do akej miery sa môže Slovensko zapojiť nielen do výroby, ale aj do vývoja, testovania a budovania know-how, ktoré bude mať dlhodobú hodnotu pre celý región. Práve to môže rozhodnúť o tom, či sa na nové investície budeme pozerať len ako na zdroj pracovných miest, alebo ako na príležitosť posunúť slovenský priemysel do technologicky vyspelejšej éry. 🚗🔋
🎧 Vypočujte si NA PLNÝ PRÚD a zistite, prečo sa budúcnosť batériového priemyslu nezačína iba pri investíciách a továrňach, ale najmä pri vzdelaní, talentoch a schopnosti krajiny myslieť technologicky dopredu.
Prepis a preklad obsahu epizódy
Slovensko sa pripravuje na jednu z najväčších investícií v oblasti elektromobility v strednej Európe. V meste Šurany vzniká nový závod na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá, ktorý buduje spoločný podnik Gotion a InoBat. Projekt má v prvej fáze dosiahnuť kapacitu 20 GWh ročne a v ďalšej fáze sa môže rozšíriť až na 40 GWh. Za projektom stojí čínska technologická spoločnosť Gotion High-Tech, ktorá patrí medzi globálnych výrobcov batériových technológií. Jedným z jej vrcholových predstaviteľov je Steven Cai, prezident Gotion EMEA a zároveň predseda spoločnosti Gotion InoBat Batteries.
V rozhovore s riaditeľom SEVA Patrikom Križanským vysvetľuje, prečo si firma vybrala práve Slovensko, ako bude fungovať výroba batériových článkov v Šuranoch, aké pracovné miesta vzniknú a ako sa mení ekonomika výroby batérií. Hovorí tiež o budúcnosti technológií – od lítiovo-železo-fosfátových batérií až po solid-state články, ktoré by mohli priniesť dojazd viac než 1000 kilometrov. Rozhovor sa dotýka aj výskumu a vývoja na Slovensku, spolupráce s univerzitami a Slovenskou akadémiou vied, ale aj širších otázok: prečo je schopnosť škálovať výrobu kľúčová pre úspech batériových fabrík a akú úlohu budú batérie zohrávať v budúcnosti energetiky, dopravy či dátových centier.
Vitajte v štúdiu, Stephen. Na úvod, mohli by ste sa stručne predstaviť?
Ďakujem, veľmi si to cením. Volám sa Steven Cai. Som prezidentom Gotion EMEA a zároveň predsedom spoločnosti Gotion InoBat Batteries. V Gotion pôsobím niečo vyše 9 rokov. Predtým, než som sa stal prezidentom Gotion EMEA, som bol približne 8 rokov CTO spoločnosti Gotion High-Tech a zároveň členom predstavenstva tejto kótovanej firmy. Minulý rok som prevzal operácie Gotion EMEA a zároveň som začal viesť aj GIB.
Máte za sebou históriu v Silicon Valley. Akú pozíciu ste tam zastávali a čomu ste sa venovali?
Stále mám dom v oblasti Bay Area v Palo Alte, ktoré je centrom Silicon Valley. V Spojených štátoch vlastne žijem už od konca 80. rokov. Na začiatku 90. rokov som asi 20 rokov pracoval pre General Motors. Pred odchodom z General Motors som bol zodpovedný za globálne batériové programy pre BEV a PHEV vozidlá. Po nástupe do Gotion som sa presťahoval do Silicon Valley. Takže v Silicon Valley žijem približne 9 alebo 10 rokov.
Dnes ste tu a nesiete zodpovednosť za nový závod na výrobu článkov na Slovensku, ktorý spoločne rozvíjajú Gotion a InoBat v Šuranoch. Poďme rovno k tejto téme. Čo presne sa v Šuranoch buduje? Skúsme krátky úvod.
Projekt v Šuranoch je zameraný na výrobu batériových článkov, ktoré sú jedným z pilierov európskeho priemyslu elektromobility. V Šuranoch sa momentálne buduje 1. fáza s kapacitou 20 gigawatthodín. Podľa reálneho dopytu, ktorý prichádza do Gotion High-Tech, môžeme pomerne rýchlo spustiť aj 2. fázu, ktorá pridá ďalších 20 gigawatthodín. Medzi 1. a 2. fázou teda budujeme plnú kapacitu 40 gigawatthodín.
To však nezahŕňa len samotné články, ale aj moduly a batériové packy. Mnohí zákazníci totiž pri zabezpečovaní svojho dopytu po batériách nakupujú priamo celé packy. Preto musíme vyrobiť články a následne ich na tom istom mieste zmontovať do batériových packov a odosielať zákazníkom.
Primárnym odberateľom teda bude výroba elektromobilov, správne? A viem, že pôjde o Volkswagen, je to tak?
Áno, prvým zákazníkom bude Volkswagen. Vyrábame pre nich takzvaný unified cell, teda zjednotený článok, ktorý predstavuje budúcnosť batériovej stratégie Volkswagenu v oblasti elektromobilov. Chcú štandardizovať rozmery batérie do jedného formátu, ktorý nazývajú unified cell.
Takže vyrábame tento unified cell, ktorý sa môže používať na viacerých platformách a v rámci viacerých značiek – Škoda, VW a ďalšie značky skupiny Volkswagen.
Šurany teda budú vyrábať články, ale aj štruktúru cell-to-pack pre Volkswagen a budete dodávať články aj celé packy, správne?
Áno, ale závisí to aj od konkrétneho programu. Niektoré programy chcú len články, pretože závody ako napríklad továreň VW v Španielsku môžu mať vlastnú montáž modulov a packov. V takom prípade im budeme dodávať len články. Podobne to môže byť aj pri Škode – môžu potrebovať iba články. Iné programy si však môžu objednať celé packy. Vtedy tieto články zmontujeme do packov a odošleme ich zákazníkovi.
Prečo ste si pre túto investíciu vybrali práve Šurany na Slovensku?
Je to dlhší príbeh. Už 3 alebo 4 roky sa snažíme vybudovať si stopu v Európe. Prešli sme veľmi dlhým procesom hľadania lokality. Najali sme si konzultačnú spoločnosť Roland Berger, ktorá je v tejto oblasti významným hráčom. Tá nám poskytla zoznam potenciálnych lokalít naprieč Európou.
Zaujímavé je, že Slovensko na začiatku nebolo úplne na vrchole rebríčka. No vzhľadom na ďalšie okolnosti sme napokon vybrali Slovensko. Hlavným dôvodom bolo, že keď sme analyzovali výrobu vozidiel v jednotlivých krajinách, zistili sme, že Slovensko má najvyššiu produkciu vozidiel na obyvateľa.
Veľmi atraktívna je aj poloha Slovenska. Ak si zakreslíte okruh s polomerom približne 300 kilometrov, nájdete v ňom množstvo automobilových závodov. Pozerali sme sa aj na dostupnosť elektrickej energie, pretože už máme závod v Göttingene v Nemecku a vieme, aký vplyv majú ceny energie na celkové výrobné náklady.
Keď sme hľadali novú lokalitu, chceli sme mať istotu, že miesto bude mať dostatok elektriny. A lokalita v Šuranoch má cez územie vedené 2 vysokonapäťové linky – jednu 440 kV a druhú 110 kV. To znamená, že je tam k dispozícii dostatok energie.
Ako pripomenutie pre našich poslucháčov a odborníkov na elektromobilitu: na Slovensku sme teraz vo fáze výroby 5 až 6 batériových elektromobilov. Niektoré z týchto modelov by jedného dňa mohli používať, alebo už používajú, LFP batérie – lithium iron phosphate – ktoré sa chystáte vyrábať, správne?
Áno, to je správne. Určite sa tešíme na spoluprácu so všetkými automobilkami na Slovensku, pretože sme hneď vedľa. Môžeme dodávať v systéme just-in-time a doručiť batérie priamo k ich bráne v priebehu niekoľkých hodín.
Takéto pohodlie sa nedá prekonať, najmä keď nastanú problémy v doprave, logistické komplikácie alebo geopolitické riziká. Byť blízko montážnym závodom vozidiel je obrovská výhoda.
Keď hovoríme o gigafactory, vieme, že je okolo toho veľa hluku – nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku a ďalších krajinách. Keď sa povie batériová gigafactory, aké najväčšie nedorozumenie by ste chceli hneď na začiatku opraviť, aby ľudia pochopili, že nejde o niečo nebezpečné pre životné prostredie ani pre ľudí?
Mnohí ľudia, ktorí nepoznajú lítiovo-iónové batérie, si myslia, že sú podobné batériám, ktoré poznali predtým, napríklad oloveným akumulátorom. To sú však úplne odlišné technológie.
Olovené akumulátory obsahujú olovo a silné kyseliny. Lítiovo-iónové batérie vôbec nepoužívajú olovo. Ak sa pozriete na kovy, ktoré používame, lítiovo-iónové batérie sú založené najmä na železe, hliníku, medi a lítiu. To sú 4 kľúčové kovy. Ani jeden z nich nie je jedovatý.
Hliník, meď a železo používame každý deň. A aj lítium je veľmi bezpečné. Predtým, než sa začalo používať v batériách, najväčšie využitie lítia bolo v skutočnosti vo farmaceutickom priemysle. Mnohé lieky obsahujú uhličitan lítia. Takže samotné lítium je veľmi bezpečné – podobne ako sodík, ktorý ľudia konzumujú každý deň.
Táto technológia – články lithium iron phosphate – môže byť dodávaná buď ako samotné články, alebo ako celé batériové packy podľa potrieb zákazníka. Výroba článkov je však vysoko automatizovaná. Spomenuli ste, že v Šuranoch by malo vzniknúť viac než 1000 pracovných miest. Nie som si istý, či ide o 1. fázu alebo o niekoľko rokov. O aké typy pracovných miest pôjde? Poďme sa rozprávať o 1. fáze.
1. fáza zahŕňa 20 gigawatthodín výroby článkov plus výrobu modulov a packov. Náš súčasný plán je zamestnať približne 1300 pracovníkov. Väčšina z nich budú operátori pracujúci na výrobných linkách.
Počet potrebných zamestnancov ovplyvňuje niekoľko faktorov. Prvým faktorom je automatizácia – úroveň technológie používanej vo výrobnom procese. Druhým faktorom sú pravidlá práce, napríklad koľko hodín nadčasov môžu zamestnanci odpracovať.
Na základe našej aktuálnej štúdie budeme pravdepodobne fungovať v 4 zmenách, každá po 8 hodín, aby výroba bežala nepretržite. V Číne zvyčajne fungujeme na 2 zmeny po 12 hodín. Tu však potrebujeme 4 zmeny, aby sme pokryli aj víkendy, čo znamená potrebu väčšieho počtu ľudí.
Keď už hovoríme o automatizácii, tá sa v priebehu jednotlivých generácií batérií výrazne vyvinula. Možno dokonca o niekoľko rádov. Ako je továreň automatizovaná na základe vašich skúseností?
Ak sa pozriete späť na továrne, ktoré sme mali pred 9 rokmi, keď som nastúpil do spoločnosti, vieme porovnať počet pracovníkov potrebných na 1 gigawatthodinu výroby batérií. Vtedy sme potrebovali viac ako 1000 zamestnancov na 1 gigawatthodinu. Keby sme toto číslo aplikovali na 1. fázu v Šuranoch s kapacitou 20 gigawatthodín, potrebovali by sme 20 000 pracovníkov.
Lenže od 1. generácie po 4. generáciu batériových článkov – ktorou je unified cell – sme výrazne zlepšili automatizáciu, konštrukciu produktu aj samotné zariadenia. Dnes v Číne potrebujeme približne 10 zamestnancov na 1 gigawatthodinu namiesto 1000, ako to bolo pred 9 rokmi. To znamená, že efektivita sa zlepšila približne 100-násobne. Je to obrovský technologický skok v riadení procesov, v dizajne batérií aj vo výrobe.
Ako človek, ktorý sleduje toto odvetvie, by som povedal, že automatizácia je dôležitá, ale skutočným kľúčom je schopnosť škálovať výrobu. Napríklad Northvolt, ktorý skrachoval, mal problém s automatizáciou a so škálovaním výroby na úroveň gigawatthodín. Laboratórna výroba je niečo úplne iné než výroba v gigawatthodinovom meradle. Čínske firmy sú mimoriadne silné v škálovaní výroby. Preto verím, že automatizácia je kľúčová.
Absolútne. Ak sa pozriete na naše patentové portfólio, väčšina patentov súvisí s výrobnými procesmi. Práve tieto procesné patenty nám umožňujú plynulý chod výroby. Mnohé patenty sa zároveň týkajú zariadení navrhnutých špeciálne pre procesy Gotion. To zabezpečuje hladký nábeh výroby. Gotion má podaných viac ako 10 000 patentov. Bez tohto know-how by bolo veľmi ťažké výrobu škálovať. Mnohé batériové startupy vedia navrhnúť dobré články a vyrobiť prototypy, no škálovanie masovej výroby si vyžaduje obrovské know-how. Navyše môžu naraziť aj na patentové problémy s etablovanými spoločnosťami ako CATL, LG, Samsung alebo Gotion.
To sa premieta aj do nákladov. Podľa všetkého mal Northvolt extrémne vysoký podiel zmetkov – možno 30 až 40 % chybovej produkcie – čo náklady výrazne zvyšuje. Keď sa pozrieme späť na prognózy z obdobia okolo roku 2010, ceny batérií mali klesnúť približne na 100 dolárov za kilowatthodinu. Dnes sme už blízko tejto úrovni alebo dokonca pod ňou.
Áno, na to si veľmi dobre spomínam. Keď som ešte pracoval v General Motors okolo roku 2010 a uvádzali sme prvé BEV vozidlo, Chevy Bolt, náklady na batérie boli na úrovni článkov výrazne nad 150 dolármi za kilowatthodinu. V tom čase sme verili, že keď odvetvie dozreje, konečný cieľ bude niekde okolo 100 dolárov za kilowatthodinu. Dnes sú však batériové články už v pásme 60 až 70 dolárov za kilowatthodinu. Takže sme už o 30 až 40 % pod tým, čo sme kedysi považovali za najnižšiu dosiahnuteľnú cenu.
Takže sa bavíme približne o 70 dolároch za kilowatthodinu. V Číne to môže byť ešte nižšie – možno 50 až 55 dolárov.
Áno, v Číne je to ešte nižšie.
Poďme hlbšie do technológií a výskumu a vývoja na Slovensku. Tento projekt je spoločný podnik Gotion a InoBat v pomere približne 80 % ku 20 %. Viem, že investičné dohody zahŕňajú aj výskum a vývoj na Slovensku – teda patenty vyvíjané lokálne. Čo to v praxi znamená?
Chceme vybudovať viac než len výrobu. Chceme vytvoriť celý ekosystém vrátane dodávateľských reťazcov a vzdelávania. Snažíme sa pritiahnuť dodávateľov do priemyselného parku v Šuranoch. Zároveň chceme podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu, pretože budeme potrebovať budúcich zamestnancov vzdelaných v oblastiach súvisiacich s batériami.
Súčasne chceme vybudovať lokálne R&D centrum, aby sme vedeli rýchlo reagovať na potreby zákazníkov a neboli odkázaní len na naše výskumné a vývojové tímy v Číne, ktoré sú 7 alebo 8 hodín časovo popredu. Ak sa niečo urgentné udeje, tam môže byť práve noc. Lokálni R&D inžinieri budú lepšie rozumieť potrebám európskych zákazníkov a pomôžu nám rýchlo riešiť technické problémy.
To súvisí s efektivitou výroby a s inžinierskymi zlepšeniami. Viem však, že diskutujete aj o spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, ktorá by sa mohla venovať batériovým materiálom a patentom.
Áno. Nedávno sme usporiadali prvé Gotion–Slovak Academy of Sciences Battery Forum. Bolo to celodenné podujatie a malo veľký úspech. Pozvali sme univerzity a výskumné inštitúcie zo Slovenska aj z Číny. Mnohé prezentácie sa venovali batériovým materiálom a súvisiacim výskumným témam. Chceme z tohto fóra urobiť pravidelné podujatie a podporovať základný výskum a spoluprácu medzi čínskou a slovenskou akademickou sférou. Diskutujeme aj o spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, teda STU, s cieľom vybudovať spoločné výskumné laboratórium a prípadne zamestnávať doktorandov a študentov magisterského štúdia, ktorí by podporovali naše R&D centrum.
Spolupráca by sa však nemala zameriavať len na univerzity. Čo odborné školy alebo technické stredné školy, ktoré by sa mohli stať súčasťou batériového hodnotového reťazca?
Áno, určite. Počas posledného 1,5 roka som navštívil technické školy v Šuranoch aj v Nitre. Rozprával som sa so študentmi a povzbudzoval ich, aby sa venovali odborom STEM. Všimol som si, že v mnohých európskych krajinách sú STEM odbory menej populárne ako biznis, právo alebo financie. V Číne si tie najtalentovanejšie deti často vyberajú práve STEM odbory. To vytvára veľký zásobník inžinierov a výskumníkov. Ak sa nebude podporovať STEM vzdelávanie, Európa môže v budúcnosti čeliť nedostatku technických talentov. Pre samotný závod v Šuranoch potrebujeme približne 1300 pracovníkov, z ktorých mnohí budú operátori strojov. Moderné výrobné zariadenia sú veľmi pokročilé, a preto musia mať operátori silné technické vzdelanie.
Čína každoročne vyprodukuje približne 3,5 milióna absolventov STEM odborov ročne. Nemecko pritom vyprodukuje asi 200 000 ročne, hoci ide o najväčšiu európsku ekonomiku.
Presne tak. Talent je ako základ budovy. Ak máte veľký a pevný základ, môžete na ňom postaviť veľmi vysokú stavbu. Počet STEM absolventov predstavuje práve tento základ. V Gotion máme takmer 8000 inžinierov pracujúcich vo výskume a vývoji. Ak by sme ich mali len niekoľko stoviek, nedokázali by sme udržať naše tempo vývoja.
Poďme sa pozrieť do budúcnosti európskeho batériového priemyslu. Vidíte ju optimisticky, alebo skôr plnú problémov?
Som veľmi optimistický. V Európe vzniká veľa nových batériových startupov. Niektorých ľudí odrádzajú neúspechy, ako bol Northvolt. Ale ak sa pozrieme na Čínu pred 10 rokmi, fungovalo tam viac ako 400 batériových spoločností. Dnes ich zostáva len približne 40 až 50. To znamená, že viac než 90 % z nich zmizlo. To je však v novom odvetví normálne. Tie spoločnosti, ktoré prežijú, budú silnejšie a múdrejšie.
Poďme k budúcej technológii batérií. Viem, že Gotion predstavil solid-state batériu s názvom InGen, pri ktorej cieľom je integrácia do vozidiel okolo roku 2027 a širšie nasadenie približne okolo roku 2030.
Áno, to je náš plán. Už máme prvé vzorky. V roku 2027 ich chceme zostaviť do batériových packov a testovať ich s OEM partnermi vo vozidlách v rôznych podmienkach. Po overení konceptu budeme ďalej zlepšovať stabilitu a životnosť. Okolo roku 2030 by ste tieto batérie mohli vidieť vo vozidlách.
Solid-state batérie sľubujú vyššiu energetickú hustotu aj bezpečnosť. Mohli by ste vysvetliť niektoré ich hlavné výhody?
Hlavnou výhodou je bezpečnosť. Solid-state batérie nepoužívajú kvapalné elektrolyty, ktoré sú horľavé. Zároveň umožňujú vyššiu energetickú hustotu. Dnes väčšina BEV vozidiel ponúka dojazd 500 až 700 km. So solid-state batériami by sme mohli bez problémov prekročiť 1000 km na jedno nabitie.
Čo je dnes hlavnou bariérou pre veľkoplošné rozšírenie solid-state batérií?
V súčasnosti stále čelíme výzvam pri skladaní článkov do batériových packov. Musíme zvládnuť mieru expanzie a životnosť cyklovania tak, aby sme vedeli garantovať minimálne 8-ročnú záruku na batériu. Vývojové cykly v automobilovom priemysle navyše trvajú približne 3 roky. Vozidlá, ktoré majú prísť na trh v roku 2030, musia začať vývoj už v roku 2027. To znamená, že vzorky batérií musíme dodať už v roku 2027.
Posuňme sa k ďalšej budúcej aplikácii: elektrickým lietadlám s vertikálnym vzletom a pristátím – eVTOL.
Áno, pracujeme na niektorých eVTOL programoch. Ja sám som v jednom takom lietal. Bolo to trochu hlučné, ale zábavné. Strach som nemal, rozumiem bezpečnostným systémom. Je tam niekoľko vrstiev bezpečnosti aj autonómnej prevádzky. Stroj automaticky odštartoval, letel asi 10 minút a bezpečne pristál.
Vidíte v tom reálnu budúcnosť?
Áno. Solid-state batérie by mohli vývoj eVTOL výrazne urýchliť. Batérie však budú poháňať aj množstvo ďalších aplikácií: nákladné lietadlá, lode prechádzajúce z dieselového na elektrický pohon, aj veľké batériové úložiská pre dátové centrá a AI infraštruktúru. Batérie budú hrať kľúčovú úlohu v mnohých technológiách budúcnosti.