Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) vydala nový report, ktorý sa podrobne venuje elektrifikácii cestnej nákladnej dopravy. Tento komplexný dokument poskytuje dôkladný prehľad o súčasnom stave v tejto oblasti u nás aj v zahraničí, súbor odporúčaní založený na skúsenostiach vyspelých elektrifikovaných krajín, analýzu výziev, ale aj potrebných legislatívnych opatrení smerujúcich k udržateľnejšej budúcnosti v oblasti ťažkej úžitkovej dopravy. Alarmujúcim zistením je hrozba pre slovenských dopravcov, ktorí môžu čoskoro čeliť strate konkurencieschopnosti.
Slovenskí kamionisti sa ešte v roku 2016 podieľali na medzinárodnej preprave v Európskej únii objemom 30 tisíc milióntonokilometrov, čo ich v Únii radilo na piate miesto. „Do roku 2022 postupne klesli až na desiate miesto a prišli o šestinu svojho výkonu,“ hovorí riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský a varuje: „Teraz im hrozí ďalšia strata trhov, pokiaľ im štát nepomôže zostať konkurencieschopnými pri prechode na bezemisné vozidlá. V Nemecku sa napríklad v decembri spúšťa mýtny systém, ktorý ekologické nákladné vozidlá na cestách zásadne zvýhodní.“
Nemecko a Rakúsko totiž ako prvé krajiny zavedú do praxe smernicu Eurovignette, podľa ktorej sa vo výpočte mýtnych poplatkov bude zohľadňovať aj objem emisií CO2. Napríklad, všetky vozidlá nad 18 t registrované pred 1. júlom 2019 budú v Nemecku automaticky patriť do najvyššej 1. triedy, pri ktorej sa mýtne poplatky už o niekoľko dní zvýšia o 83 % – z 0,190 na 0,348 eur/km. Naopak, elektrický kamión registrovaný v novembri 2023 nebude platiť žiadne mýto až do konca roka 2026, čo môže pre prepravcu za ten čas znamenať úsporu viac ako 100 tisíc eur oproti naftovému ťahaču, a to len na mýtnych poplatkoch. Podľa informácií SEVA sa smernicu Eurovignette chystajú čoskoro zaviesť aj ďalšie krajiny, vrátane Maďarska.
Znižovanie emisií z nákladnej dopravy sa totiž na európskom trhu začína brať čoraz vážnejšie, čo našich autodopravcov môže veľmi rýchlo dostať pod medzinárodný konkurenčný tlak. Nadnárodní zadávatelia logistických výkonov a následne ich poskytovatelia začínajú požadovať istý podiel bezemisných vozidiel vo flotile dopravcov. Cieľom je znižovanie uhlíkovej stopy výberom takých prepravcov, ktorí sa snažia znižovať emisie. Emisie z cestnej dopravy totiž stále rastú a nákladné vozidlá sa na nich podieľajú až jednou štvrtinou. Ciele Európskej únie známe ako Fit for 55 a aktuálne prerokúvaná revízia nariadenia upravujúceho CO2 emisie z ťažkých cestných vozidiel kladú zásadné požiadavky zamerané na transformáciu celého sektoru.
Jej významnou súčasťou sa však musí stať podpora zo strany štátu, ktorá u nás zatiaľ absentuje – ako v oblasti osobnej, tak aj nákladnej dopravy. Report SEVA preto navrhuje konkrétne formy podpory zo strany štátu: legislatívne opatrenia, daňové pravidlá aj návrh systému priamych dotácií, ktoré by pomohli preklenúť aktuálne veľký rozdiel v nákladoch na obstaranie vozidiel s elektrickým pohonom. „Štát môže – a podľa nás aj musí – významne prispieť k prechodu na elektromobilitu, a to prostredníctvom cielených opatrení, ktoré uľahčia nákup a využívanie bezemisných nákladných vozidiel. Na časť z týchto opatrení môže pritom využiť aj financie z Plánu obnovy a odolnosti,“ zdôrazňuje Križanský.
Ďalším zaujímavým faktom z reportu SEVA je štatistika o vnútroštátnej preprave na Slovensku, kde je až 63 % celkovej váhy prepravenej do vzdialenosti 50 kilometrov. „Celý tento objem je možné realizovať už dnes pomocou na trhu dostupných elektrických nákladných vozidiel a ťahačov s dojazdom do 300 km, ktoré sa primárne nabíjajú v depách,“ tvrdí Križanský. Zvyšovaním dojazdu kamiónov na úroveň 500 km, ktoré prichádzajú na trh od roku 2024, sa elektrifikácia postupne presadí aj na dlhších vzdialenostiach. To si však vyžaduje budovanie vysokovýkonných nabíjacích hubov pre nákladnú dopravu na hlavných európskych cestných koridoroch, ktoré požaduje aj prijatá európska legislatíva zameraná na infraštruktúru pre alternatívne palivá.
Podľa najnovších štatistík Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), predaj bezemisných elektrifikovaných ťažkých úžitkových vozidiel, medzi ktoré patria okrem nákladných áut a ťahačov aj autobusy, najmä v západnej Európe začína rásť. Za prvé tri kvartály bolo v Európskej únii registrovaných 3918 elektrických kamiónov, čo predstavuje nárast o 321,7 %. Registrovaných bolo aj 3405 plne elektrických autobusov. „Tieto čísla svedčia o rastúcom záujme a dopyte po bezemisných vozidlách, čo je povzbudivý signál pre celý priemysel,“ tvrdí riaditeľ SEVA.
„Report SEVA o Elektrifikácií cestnej nákladnej dopravy má slúžiť ako sprievodca na ceste k lepšiemu pochopeniu a implementácii elektrifikácie odvetví, ktoré je pre Slovensko tradične veľmi významné. Sme pripravení komunikovať o našich návrhoch aj s novou slovenskou vládou a pozitívne vnímame pozornosť, ktorú elektromobilite venovala vo svojom programovom vyhlásení,“ uzatvára Patrik Križanský.
Prípadová štúdia z reportu SEVA
Podpora nákupu bezemisných nákladných vozidiel z Plánu obnovy a odolnosti v Rakúsku
Program „Emissionsfreie Nutzfahrzeuge und Infrastruktur“ alebo aj ENIN , ktorý je financovaný z balíka rakúskeho Plánu obnovy a odolnosti, podporuje podnikateľov pri premene vozových parkov úžitkových vozidiel kategórie N1, N2 a N3 na bezemisné, vrátane potrebnej infraštruktúry. Celková alokácia 365 miliónov eur je rozložená do niekoľkých výziev v rozmedzí rokov 2023 až 2025.
Podpora ENIN má formu dotácie na nákup vozidiel a prislúchajúcej infraštruktúry vo výške:
1. 36 % z obstarávacích nákladov pri vozidlách kategórie N1;
2. 80 % z dodatočných investičných nákladov pri vozidlách kategórie N2 a N3, pričom dodatočné náklady predstavujú rozdiel medzi obstarávacou cenou bezemisného vozidla a priemernou obstarávacou cenou konvenčného referenčného vozidla normy Euro VI;
3. 40 % obstarávacích nákladov na vybudovanie infraštruktúry, táto môže narásť až na 60 % v prípade dopravných terminálov.
Podporované sú batériové elektrické vozidlá, vozidlá s vodíkovými palivovými článkami a vozidlá čerpajúce trakčný prúd pomocou zberačov z nadzemného vedenia. Povinnosť prevádzky a uchovávania je najmenej 5 rokov. Schéma podporuje aj financovanie nákupu vozidiel prostredníctvom leasingu. Pri podpore infraštruktúry musí existovať priama súvislosť medzi infraštruktúrou a obstaraním vozidiel, samostatne infraštruktúru mechanizmus nepodporuje.