Nariadenie EÚ o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), ktoré vstúpilo do platnosti 14. apríla tohto roka, stanovuje náročné ciele v oblasti budovania nabíjacích staníc (aj) pre ťažké úžitkové vozidlá. Pozdĺž ciest zaradených do medzinárodnej siete TEN-T musia v najbližších rokoch vzniknúť nabíjacie parky (huby) pre kamióny tak, aby sa elektrická diaľnica nekončila na slovenských hraniciach. Je najvyšší čas, aby sa zodpovedné orgány na Slovensku začali vážne zaoberať stratégiou budovania tejto kritickej infraštruktúry – a to nielen preto, aby sme splnili požiadavky Bruselu, ale hlavne preto, aby boli vysoko-výkonné rýchlonabíjacie stanice v blízkosti diaľnic dostupné pre slovenských dopravcov, ktorí v najbližších rokoch zaradia nákladné vozidlá s elektrickým pohonom (eHDV) do svojich vozových parkov.
Vizualizácia – zdroj: Kempower
Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) pri tejto príležitosti zdôrazňuje potrebu širšej komunikácie a spolupráce medzi štátom a privátnym sektorom. Kľúčové je identifikovať podmienky pre pripojenie veľkokapacitných nabíjacích staníc do distribučnej siete a zaistiť primeranú kapacitu aj pre nabíjanie eHDV. Asociácia pozorne sleduje implementáciu kľúčového legislatívneho aktu AFIR v jednotlivých členských štátoch Európskej únie: „Niektoré krajiny už majú plán, ako podmienky vyplývajúce z nariadenia zabezpečiť nielen pre osobné, ale aj pre ťažké úžitkové vozidlá. Môžeme sa inšpirovať napríklad v Nemecku alebo aj v susednom Poľsku, ktoré sa o osud „svojich“ kamionistov chystá naozaj príkladne postarať,“ hovorí riaditeľ SEVA Patrik Križanský.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz tvrdí, že súkromný sektor je pripravený podať pomocnú ruku: „My nežiadame štát, aby tieto nabíjacie stanice priamo staval, no musí zabezpečiť pripojenie vytipovaných vhodných lokalít do distribučnej elektrickej siete. A to s adekvátnou kapacitou, ktorá bude postačujúca aj pre nabíjanie ťažkých úžitkových vozidiel. Následne je potrebné nastaviť podmienky pre prevádzku takýchto nabíjacích parkov a realizovať transparentné výberové konanie na koncesionárov. Práve toto je spôsob, ako efektívnejšie a rýchlejšie rozširovať sieť nabíjačiek.“ V tomto smere je priemysel a súkromný sektor pripravený aktívne pomáhať, podieľať sa na rozvoji nabíjacej infraštruktúry a pomôcť Slovenskej republike splniť požiadavky AFIR.
Strategické rozmiestnenie nabíjacích parkov
Pri výstavbe nabíjacích staníc je potrebné myslieť strategicky. Ako vysvetľuje P. Križanský zo SEVA: „Plánovanie pripomína pozičnú hru na mape – je dôležité rozhodnúť, kde budú nabíjacie huby najviac potrebné a kde ich umiestnenie dáva najväčší zmysel. Navyše, lokality musia vyhovovať nielen dopravcom, ale aj distribučným spoločnostiam, ktorých úlohou bude priviezť na vytipované miesta elektrické káble s naozaj veľkou kapacitou.“ Nie je to ľahká úloha, pretože existujúce odpočívadlá popri diaľniciach sú častokrát postavené „uprostred ničoho“ a najbližšie vhodné prípojné miesta môžu byť aj niekoľko kilometrov vzdialené. Na vybranom mieste je tiež potrebné zabezpečiť dostatok parkovacích miest pre kamióny a sociálne zázemie pre vodičov spojené s dostupnosťou základných služieb.
„Dôležité je už dnes rozmýšľať podľa toho, aké budú požiadavky napríklad v roku 2030 alebo aj neskôr,“ hovorí A. Lasz z APZD a dodáva: „Ak by sme dnes napríklad postavili huby od seba vzdialené presne 120 kilometrov, čo je najväčšia prípustná vzdialenosť, tak o pár rokov budeme musieť uprostred tejto vzdialenosti postaviť ďalší nabíjací park. Na druhej strane, ak by sme už dnes počítali s tým, že nabíjacie huby budú rozmiestnené vo vzdialenosti 80 km, čo je požiadavka do roku 2030, v súčte by ich mohlo byť na území Slovenska menej.“
Pri diskusiách o vhodnom umiestnení nabíjacích parkov pre nákladnú dopravu našťastie nemusíme vychádzať z dojmov, ale máme k dispozícii veľmi presné dáta nielen o vyťaženosti jednotlivých úsekov ciest, ale aj o tom, kde sa vodiči kamiónov už dnes zastavujú kvôli odpočinku alebo doplneniu pohonných hmôt. Spoľahlivé údaje poskytuje napríklad Asociácia európskych výrobcov automobilov ACEA, ktorá analyzuje miesta zastavení vodičov v nákladnej preprave. ACEA poskytuje podrobné štatistiky o automobilovom trhu a publikuje prognózy a analýzy trendov v automobilovom priemysle.
Obrázok 1: Lokality, na ktorých dnes najčastejšie zastavujú vozidlá na krátku pauzu
(vhodné pre výstavbu vysokovýkonných rýchlonabíjacích staníc)
Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) analyzovala aj na základe týchto dát možnosti pre umiestnenie nabíjacích parkov pre ťažké úžitkové elektrické vozidlá (eHDV), ktoré by mali byť umiestnené na kľúčových trasách siete TEN-T. Je potrebné zdôrazniť, že navrhované lokality sú len orientačné a kľúčovým parametrom pre ich výber bola vzdialenosť, pričom pokrývajú minimálnu variantu (odstup 120 km). Po vyhodnotení ďalších aspektov (napr. dostatočné odstavné plochy alebo možnosť rozšírenia kapacity pripojenia) môžu byť vybraté aj iné odpočívadlá. Zároveň, minimálny počet hubov je vypočítaný pre existujúcu sieť diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú už postavené. AFIR ale počíta so záväzkom pre dvojnásobnú sieť ciest v koridoroch TEN-T.
Prvým navrhovaným miestom je Bratislava, kde by bolo vhodné vytvoriť nabíjací hub pre obidva smery jazdy s celkovým výkonom najmenej 2800 kW a minimálne dvomi nabíjacími bodmi s výkonom aspoň 350 kW. Tento hub by pokryl úseky D2 smerom k štátnej hranici s Českou republikou, úsek D1 približne po Beckov a úsek R1 od križovatky Trnava po odpočívadlo Beladice. Je potrebné zdôrazniť, že tieto úseky budú považované za pokryté len vtedy, ak budú v Beckove a Beladiciach vybudované ďalšie nabíjacie stanice. Bratislavský hub by navyše pokrýval aj úseky R7 a D4 v okolí hlavného mesta. Ďalší navrhovaný obojsmerný hub s identickými parametrami na diaľnici D1 by mohol byť umiestnený v Turanoch a zabezpečil by pokrytie úsekov D1 v oboch smeroch a cesty prvej triedy smerom na Žiar nad Hronom a ďalej k hubu Beladice. Ďalšie huby by mohli vzniknúť v lokalitách Svit a Kriváň – všetky s minimálnym výkonom 2800 kW a dvomi bodmi nad 350 kW. Nakoniec, nabíjací park v Košiciach by pokryl nielen zvyšok diaľnice D1, ale aj veľkú časť južnej trasy v smere na Kriváň.
Poznámka: farba navrhovanej lokality v texte zodpovedá farbe kružnice s polomerom 120 km na mape vyššie
ČO JE AFIR?
Nariadenie AFIR, prijaté v rámci európskeho balíka „Fit for 55“, je kľúčovým legislatívnym aktom zameraným na rozšírenie infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii. Jeho cieľom je podporiť prechod na ekologickejšie zdroje energie v doprave tým, že urýchli budovanie potrebnej infraštruktúry pre nabíjanie elektrických a vodíkových vozidiel. Nariadenie stanovuje, že do konca roku 2025 musí byť pozdĺž aspoň 15 % dĺžky cestnej siete TEN-T zriadená infraštruktúra schopná podporiť rýchle nabíjanie ťažkých úžitkových vozidiel s výkonom najmenej 1 400 kW na každom nabíjacom mieste. AFIR zaväzuje členské štáty, aby do konca roka 2025 zabezpečili, že každá verejne prístupná nabíjacia stanica ponúka adekvátny výkon pre rýchle nabíjanie. Očakáva sa, že do konca roku 2030 bude 50 % cestnej siete TEN-T pokryté nabíjacími hubmi s výkonom najmenej 1 400 kW. Tieto ambiciózne ciele znamenajú pre členské štáty nutnosť výrazne investovať do rozvoja a modernizácie existujúcej infraštruktúry a distribučných sietí, čo predstavuje nielen technické, ale aj finančné výzvy, smerujúce k zvýšeniu rozvoja elektromobility na celoeurópskej úrovni.
PRÍKLAD Z NEMECKA
Projekt HoLa, ktorý financuje Nemecké ministerstvo pre digitálne technológie a dopravu, sa zameriava na vytvorenie a prevádzku vysoko výkonných nabíjacích staníc pre ťažké úžitkové vozidlá. Celkovo sa plánuje inštalácia ôsmich nabíjacích bodov s tzv. Megawatt Charging Systems (MCS) a desiatich bodov so štandardom Combined Charging System (CCS) na piatich miestach v reálnych logistických operáciách. Dizajn nabíjacieho parku (hubu), ktorý sa vyvíja v rámci projektu HoLa, zahŕňa aj integráciu nabíjania s predchádzajúcimi štandardmi, ako aj vytvorenie oddelených čakacích oblastí pre elektrické nákladné vozidlá. Dôležité je aj efektívne využitie priestoru, aby sa minimalizovala strata parkovacích miest. Plánovanie zahŕňa aj zohľadnenie dostupnosti priestoru pre transformátory a potenciálne batériové úložiská alebo systémy riadenia výkonu. Usporiadanie nabíjacích staníc je navrhnuté tak, aby sa maximalizovala efektivita a minimalizovala záťaž pre miestne dopravné a energetické siete.
PRÍKLAD Z POĽSKA
Projekt eHDV Infrastructure Lab, ktorý rozbehla partnerská Poľská asociácia pre novú mobilitu (pôvodne PSPA) si kladie za cieľ podporiť vybudovanie siete nabíjacích staníc pre ťažké úžitkové vozidlá v celom Poľsku. Projekt si vyžiadal účasť mnohých subjektov z logistiky, výrobcov OEM, maloobchodníkov a verejných služieb. Zameriava sa na navrhovanie špecifikácií pre budúce nabíjacie stanice a identifikáciu potenciálnych lokalít pre nabíjacie huby pri kľúčových dopravných trasách TEN-T. Tiež sa snaží rozširovať povedomie o podmienkach AFIR medzi odborníkmi a hodnotí hlavné dopravné trasy a parkovacie miesta pre rozvoj mapy nabíjacích staníc pre elektrické kamióny. Pre viac informácií navštívte ehdv.eu.