Pokračujúci výrazný pokles cien lítium-iónových batérií od roku 2010 považuje Slovenská asociácia pre elektromobilitu za kľúčový trend, ktorý formuje budúcnosť dopravy, energetiky a ďalších priemyselných odvetví. Ako ukazujú údaje BloombergNEF, priemerná cena batériového packu (hotovej batérie zloženej z batériových článkov a ďalšej nevyhnutnej elektroniky) s kapacitou 1 kilowatthodina (kWh) prepočítaná na doláre v stálych cenách roku 2024 poklesla z 1436 USD na 115 USD (- 92 %).
Keď v roku 1991 prišli Li-ion batérie na trh, stála 1 kWh dokonca až vyše 7 500 USD. „Schopnosť lacno ukladať elektrinu na neskoršie použitie predstavuje míľnik v energetike, elektrifikovanej doprave, rozvoji obnoviteľných zdrojov a všeobecne v zelenej transformácii,“ tvrdí riaditeľ SEVA Patrik Križanský a dodáva: „Ceny klesajú každým rokom v priemere o 94 dolárov, resp. 16 percent.“
Za radikálnym poklesom cien stojí v prvom rade dopyt v sektore elektromobility. „Forecasty z roku 2017 predpokladali na polovicu tejto dekády globálny trh batérií niekde na úrovni 200 GWh. V realite sme však dosiahli ročnú kapacitu výroby už viac ako 1 000 GWh,“ hodnotí vývoj Križanský. Ceny batérií podľa neho ďalej tlačia dole faktory ako technologický pokrok, zvyšovanie kapacít výroby a mimoriadne agresívne konkurenčné prostredie, v ktorom dominujú ázijskí výrobcovia. V tomto roku napríklad dvaja čínski lídri – CATL a BYD – vyrobili viac ako 50 % globálneho objemu batérií, pričom ceny na ich domácom trhu sú ešte podstatne nižšie ako inde vo svete. „Aj preto už v Číne dosiahli elektromobily cenovú paritu so spaľovákmi a ich podiel na nových registráciách niekoľký mesiac po sebe prekročil 50 %,“ vysvetľuje Križanský.
Priemerné globálne ceny batérií pre elektromobily dokonca klesli pod 100 USD/kWh, čo je referenčná hodnota, ktorá by mala priniesť cenovú paritu (tzn. dosiahnutie bodu, kedy elektrické vozidlá stoja rovnako ako spaľovacie). Na niektorých trhoch a v niektorých segmentoch ju už elektromobily dosiahli. No v Európe zatiaľ nie, hoci k tomu máme veľmi blízko pri vyšších kategóriách vozidiel. „Samozrejme, je to vítaný trend. Batéria predstavovala v minulosti aj viac ako polovicu hodnoty elektromobilu, no tento podiel postupne klesá,“ vysvetľuje Križanský a dodáva: „Čo však rastie, je kapacita batérie v elektromobiloch, a to v priemere o 10 % ročne. Kým prvý Nissan Leaf z roku 2010 mal 24 kWh, dnes sú bežné batérie s kapacitou 70 – 90 kWh. Predlžuje to samozrejme dojazd, a to znamená aj komfort vodiča. Cenovú paritu to ale tiež odsúva v čase.“
Z poklesu cien batérií neprofituje len elektromobilita, ale viaceré ďalšie sektory, vrátane energetiky. V tomto roku sa očakáva globálny medziročný nárast inštalovaných kapacít pre účely energetickej úschovy o 80 % na 170 GWh. Do roku 2035 sa predpokladá desaťnásobný nárast segmentu energetických úložísk, čo otvára šance pre inovácie aj nové aplikácie. V centre tejto revolúcie stojí efektívna výroba batériových článkov, teda najmenšej jednotky a srdca každej batérie. Práve tie sa vyrábajú v dobre známych „gigafactories“, v ktorých jedna má vyrásť aj v Šuranoch. „Ide o vysoko automatizovaný proces, naozaj masovú výrobu s minimálnou maržou, kde každý prestoj alebo nepodarená šarža znamená obrovské straty,“ približuje dianie za plotom batériovej fabriky riaditeľ SEVA.
Čína sa v tomto dostala na svetovú špičku a situácia vôbec nepraje nováčikom. Aj preto zostáva Európa v zložitej situácii. Až 11 zo 16-tich gigafactories v Európe, ktoré mali vzniknúť pod európskym vedením, bolo odložených alebo celkom zrušených. Naopak, projektom pod taktovkou ázijských firiem ako CATL alebo Samsung SDI sa darí a 10 z 13-tich je na dobrej ceste. „Domáca, európska výroba batérií je však strategicky veľmi dôležitá, či už je to z dôvodu nezávislosti nášho automobilového priemyslu, energetickej bezpečnosti alebo udržania konkurencieschopnosti ekonomiky a domácej pridanej hodnoty,“ zdôrazňuje Križanský. Domáca výroba batérií si preto zasluhuje strategickú podporu.
